Základné vlastnosti probiotických kmeňov určujú ich klinický efekt

Väčšina popísanych klinických účinkov probiotík vyplýva z ich jedinečných od kmeňa závislých vlastností, pričom medzi najdôležitejšie z nich patrí adhézia a kolonizácia. Rozsah a dĺžka osídlenia probiotickými kmeňmi BB-12^® a LGG^® je závislé od formy podávaného probiotika, dĺžky podávania a od dennej dávky.
Zvyšovaním dennej dávky LGG^® nad 109 sa už nedosiahol väčší rozsah a ani dlhšia doba kolonizácie. Oba kmene sa po 14 dňoch konzumácie nachádzali v stolici ešte minimálne ďalších 7 dní. K trvalej kolonizácii dochádza iba vo výnimočných prípadoch. 

Významnú úlohu pri interakcii probiotického mikroorganizmu s hostiteľom zohráva adhézia probiotických buniek k povrchu tráviaceho traktu a následná kolonizácia.
Dočasné osídľovanie čreva probiotickým organizmom odráža síce aj individuálny stav tráviaceho traktu jedinca, avšak jej niektoré parametre je možné považovať zacharakteristické pre daný bakteriálny kmeň. Pre konzistenciu porovnávaných štúdií sa zameriame na výsledky získané na najviac sledovaných probiotických kmeňoch – Bifidobacterium animalis subsp. lactis, BB-12^® a Lactobacilus rhamnosus GG, LGG^® .

Kolonizácia tráviaceho traktu

Výnimočne dobrá adhézia BB-12^® a LGG^® k ľudskému tráviacemu traktu, ktorá sa potvrdila tak na imobilizovanom mucíne, ako aj na izolovanej mukóze (1,2) je základným predpokladom pre väčší rozsah kolonizácie tráviaceho traktu a následné priaznivé klinické účinky. Dostatočná dávka probiotika vyvolávajúca dočasnú kolonizáciu je závislá od dávky použitého kmeňa, od kompatibility použitých kmeňov v prípade zmesi probiotických kmeňov, a samozrejme od veku a zdravotného stavu jedinca (3). Zistilo sa, že úspešnosť kolonizácie ľudského čreva v prípade probiotických kmeňov BB-12^® a LGG^® závisí od formy probiotika a taktiež od dĺžky podávania.

Kolonizácia kmeňmi BB-12^® a LGG^®

Počet kolonizovaných jedincov sa pri podávaní probiotických kmeňov BB-12^® a LGG^®
líšil v závislosti od formy podávaného probiotika. Ku kolonizácii všetkých jedincov dochádza
jednoduchšie v prípade lyofylizovaných baktérií (4,5) a baktérií prítomných v mliečnych základoch (fermentované mlieko, jogurt, srvátka) (6,7,8) v porovnaní s potravinami obohatenými o probiotiká, ako boli cereálne tyčinky (9) alebo detská výživa (10). Nižší počet kolonizovaných jedincov sa dosiahol taktiež v prípade použitia zmrazených baktérií probiotického kmeňa LGG^® v porovnaní s baktériami lyofylizovanými (zbavenými vody po zmrazení) (7).
Pridanie probiotických kmeňov BB-12^® a LGG^® do mliečneho základu si vyžadovalo zvýšenie potrebnej dávky desať až stokrát na 1010 až 1011 a pravidelnú konzumáciu 12 až 14 dní. Za rovnaký čas sa dosiahlo podobné percento kolonizovaných jedincov po užívaní lyofylizovaných baktérií, pričom však stačila dávka rádovo 109. Ak sa však lyofylizované probiotické kmene BB12^® a LGG^® podávali len 3 dni, potom sa na kolonizáciu všetkých jedincov vyžadovala dávka desaťkrát vyššia (4).

Pretrvávanie kolonizácie

Dĺžku kolonizácie probiotickými kmeňmi BB-12^® a LGG^® určuje okrem doby užívania aj počet životaschopných baktérií v dennej dávke. Po ukončení užívania sazvyčajne prítomnosť podávaných baktérií zisťuje v stolici kultiváciou alebo molekulárno-biologickými
metódami. Pri sledovaní pretrvávania kolonizácie LGG^® s dávkami 108, 109 a 1010 sa dosiahol podobný rozsah kolonizácie v prípade oboch vyšších dávok a podobné bolo taktiež jej pretrvávanie, čo naznačilo, že vyššie denné dávky životaschopných baktérií LGG^® už nemajú lepší vplyv na samotnú kolonizáciu a ani na jej pretrvávanie (11). V prípade BB-12^® postupným zvyšovaním dávky z 108 až na 1011 narastal počet kolonizovaných jedincov (12), čo pravdepodobne súvisí s horšou adhéziou BB-12^®k mukóze v porovnaní s LGG^® (13). Pretrvávanie kolonizácie sa po 14 dňoch užívania BB-12^® postupne znižovalo a najmä počas prvých 7 dní bez podávania bolo závislé od pôvodne užívanej dennej dávky (12).
Vo všeobecnosti probiotické mikroorganizmy kolonizujú tráviaci trakt človeka dočasne
a súčasťou trvalej mikroflóry sa stávajú len výnimočne. Trvalá prítomnosť LGG^®v stolici
sa zistila u ženy, ktorá užívala LGG^® v detskom veku (14) a u niekoľkých dojčiat, ktorých matky užívali LGG^® počas tehotenstva (15). Probiotické baktérie LGG^® si pravdepodobne našli miesto v ekosystéme ich črevnej mikroflóry, ktoré by možno neskôr zaplnili iné baktérie prijaté potravou, ktoré by možno zďaleka neboli tak prospešné ich zdraviu, ako práve LGG^® . Aj táto skutočnosť je vážnym dôvodom a silným argumentom pre užívanie vhodných probiotík už od najnižšieho veku, najmä tých, ktorých bezpečnosť je overená užívaním počas tehotenstva a od narodenia, ako je to v prípade BB12^®a LGG^® (16,17).

Doc. RNDr. Miloš Mikuš, CSc.
S&D Pharma SK s.r.o., Bratislava

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

1. Elo S, et al. Lett Appl Microbiol. 1991, 13 (1):
154-6.
2. He F, et al. Microbiol Immunol. 2001, 45 (3):
259-62.
3. Kalliomaki M., et al. Positive Interactions with the Microbiota: Probiotics. GI Microbiota and Regulation of the Immune System, Ed. GB Huffnagle and MC Noverr. 2008 Landes Bioscience and Springer Science Business Media, pp. 57-66.
4. Saxelin M, et al. Int J Food Microbiol. 1995 25 (2):199-203.
5. Alander M., et al. Int. Diary J. 2001 11: 817-25.
6. Alander M, et al. Lett Appl Microbiol. 1997 24 (5): 361-4.
7. Goldin BR, et al. Dig Dis Sci. 1992 37(1):121-8.
8. Satokari RM, et al. Syst Appl Microbiol. 2001 24 (2): 227-31.
9. Ouwehand AC, et al. Int J Food Microbiol. 2004 95 (1): 103-6.
10. Fukushima Y, et al. Int J Food Microbiol. 1998 42 (1-2): 39-44.
11. Petschow BW, et al. J Clin Gastroenterol. 2005 39 (9): 786-90.
12. Larsen CN, et al. Eur J Clin Nutr. 2006 60 (11): 1284-93.
13. Ouwehand AC, et al. Lett Appl Microbiol. 2000, 30 (1): 10-3.
14. Yli-Knuuttila H, et al. Oral Microbiol Immunol. 2006 21 (2): 129-31.
15. Schultz M, et al. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2004 38 (3): 293-7.
16. Saavedra JM, et al. Am J Clin Nutr. 2004 79: 261-7.
17. Salminen MK, et al. Clin Inf Diseases 2002 35: 1155/60.